Nevracať peniaze zákazníkom sa zrejme oplatí

By on 11 novembra, 2022 0 637 Views

Podľa rozhodnutia SOI vás nesprávne informácie v obchodných podmienkach vyjdú na pokutách niekoľkonásobne drahšie ako okrádanie zákazníkov nevrátením peňazí za tovar.

Pri niektorých rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie môžu podnikatelia naozaj krútiť hlavou. Najmä ako v dvoch aktuálnych prípadoch.

Zákon na ochranu spotrebiteľa je na Slovensku voči predajcom veľmi prísny a podľa mnohých podnikateľov chráni spotrebiteľa až neprimerane. SOI udeľuje pokuty vo výške, ktorú sama uzná za vhodnú, „primerane“ závažnosti porušenia zákona. Ak sa však bližšie pozrieme na rozhodnutia SOI, môžeme mať pocit, že SOIka nepoctivých podnikateľov pokutuje inak ako tých, čo sa z nevedomosti dopustia porušenia zákona.

Zoberme si príklad z čerstvého rozhodnutia SOI, kde firma dostala pokutu za pomerne závažné porušenie zákona na ochranu spotrebiteľa. Firma nevyplácala spotrebiteľom načas peniaze za vrátený tovar (ktorý spotrebitelia vrátili v rámci 14-dňovej lehoty na odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu). Za toto porušenie zákona dostala firma pokutu vo výške 500 EUR. Samotná SOI uvádza, že

pri určení výšky pokuty prihliadli najmä na závažnosť zisteného protiprávneho konania a následky protiprávneho konania.

S týmto konštatovaním môžeme samozrejme len súhlasiť, pretože ak firma nevracia zákazníkom peniaze, je to správanie typické pre „šmejdov“. Nešlo o ojedinelý prípad, praktiky tejto firmy SOI zdokladovala pri minimálne deviatich rôznych zákazníkoch.

A teraz sa pozrime na pokutu z rovnakého týždňa, ktorú dostal jeden e-shop. Presnejšie, ide o dve pokuty počas jedného týždňa, ktoré e-shop dostal za to, že vo svojich obchodných podmienkach uvádzal nesprávne informácie. Aj uvádzanie nesprávnych informácií (napríklad o lehote na odstúpenie od zmluvy, spôsobe uplatnenia tohto práva, vrátení peňazí atď.) je samozrejme porušením zákona na ochranu spotrebiteľa. E-shop za tieto chyby v obchodných podmienkach, dostal dve pokuty v súhrnnej výške 1.300 EUR.

Zaujímavo vyznieva konštatovanie SOI, že:

pri určovaní výšky pokuty orgán dozoru vzal v úvahu charakter a závažnosť zisteného protiprávneho konania“.

Pretože z výšky pokút pre tieto dve firmy možno usudzovať, že praktika firmy nevracať zákazníkom ich peniaze je menej závažná ako chybné uvedenie informácií v obchodných podmienkach.

Takže na jednej strane tu máme firmu, ktorá pravdepodobne cielene okrádala zákazníkov  o ich peniaze a na strane druhej tu máme e-shop, ktorý síce v obchodných podmienkach uvádzal nesprávne informácie, ale v skutočnosti zákazníka neukrátil o peniaze.

SOI síce tvrdí, že e-shop „vo vzťahu k spotrebiteľovi zneužil svoje postavenie silnejšej zmluvnej strany, keď do obchodných podmienok zakotvil neprijateľnú podmienku v rozpore so zákonom, ktorá spôsobuje značnú nerovnosť zmluvných strán práve v neprospech spotrebiteľa“, no my sme presvedčení, že praktika šmejdov, ktorí zákazníkom nevrátia peniaze, je viac nefér ako nesprávne údaje v obchodných podmienkach.

A aké z toho plynie ponaučenie? Ak zákazníkovi nevrátite peniaze, dostanete nižšiu pokutu než za chyby v obchodných podmienkach. Inými slovami, ak budete okrádať zákazníkov o peniaze, SOI to ohodnotí smiešnou pokutou 500 EUR, ale za nesprávne ustanovenia v obchodných podmienkach dostanete viac než 2,5-násobnú vyššiu pokutu. Takáto pokuta môže byť pre malé e-shopy likvidačná, na rozdiel od veľkých firiem, ktorým 500 EUR za obohacovanie sa na úkor zákazníkov nemusí nijako ublížiť.

Zdroj: Rozhodnutie SOI D/0002/01/2015 z 18.1.2016, rozhodnutie P/0231/01/2015 z 14.4.2016 a D/0389/01/2015 z 14.4.2016.